Advent je čas modlitieb, pokánia, intenzívnejšieho čítania Písma
svätého, veriaci častejšie pristupujú k sviatostiam. Je to zároveň aj
čas radosti a nádeje. V tomto období si kresťania pripomínajú nielen
udalosti spred vyše 2000 rokov, keď ľudia očakávali narodenie Pána, ako
ho predpovedali proroci, ale i Pánov nový príchod na konci vekov.
V mnohých kresťanských chrámoch sa počas adventu konajú modlitbové
stretnutia a adventné koncerty. Slovo advent pochádza z latinského
"adventus", čo znamená príchod. K typickým prvkom adventu patria roráty a
adventný veniec.
Rorátne sväté omše majú svoju historickú tradíciu. Slávia sa ku cti
Božej Matky väčšinou v skorých ranných hodinách pred svitaním. Býva
zvykom sláviť ich v kostoloch pri sviečkach s príslušnými spevmi a na
záver recitovať či spievať modlitbu Anjel Pána.
Roráty pripomínali, že pred narodením Krista ľudstvo "kráčalo v tmách".
Názov roráty pochádza z najznámejšej latinskej adventnej piesne zo 16.
storočia z Francúzska: "Rorate coeli de super..." - "Rosu dajte nebesia
zhora...".
Cirkevný rok sa v katolíckej cirkvi končí sviatkom Krista Kráľa
a adventom sa začína nový cirkevný rok. Symbolom tohto obdobia je
adventný veniec.
Adventná predvianočná príprava sa spomína v Ríme už za pápeža Leva I.
Veľkého, ktorý pôsobil v rokoch 440 - 461. Iný záznam o advente pochádza
z Francúzska, kde koncil v meste Macon v roku 582 nariadil, aby sa
príprava na slávenie vianočných sviatkov začala od prvej nedele po
sviatku sv. Martina.
Adventné obdobie v tejto forme zahrnovalo šesť nedieľ a malo
pôstno-kajúcny charakter. Neskôr pápež Gregor I. Veľký (590 - 604)
skrátil adventné obdobie na štyri nedele, symbolizujúce 4000 rokov
čakania na Mesiáša.
V gréckokatolíckej cirkvi sa 40-dňové obdobie duchovnej prípravy na
slávenie sviatku Narodenia Pána, nazývané aj Filipovka, začalo už 15.
novembra. V pravoslávnej cirkvi na Slovensku, ktorá sa riadi podľa
juliánskeho kalendára, sa Vianoce budú sláviť až 6. a 7. januára 2020.